Až ďaleká budúcnosť ukáže, čo všetko s nami urobí život, väčšinu ktorého trávime v kancelárii alebo v priestoroch bez prístupu denného svetla. Pred nosom počítač, nad hlavou umelé osvetlenie a vo vnútri totálne rozhasený hormonálny systém. Možno nás budúci historici nazvú homo office – človek kancelársky…

V porovnaní s predchádzajúcim vývojovým štádiom možno budeme mať nielen zásadne vyššiu hmotnosť a zdeformovanú chrbticu, ale forenzné dôkazy preukážu aj to, že v našich telách prebiehali odlišné fyziologické a biologické reakcie. Udržať si dnes hladinu hormónov v normále je ťažšie ako kedykoľvek predtým.

Okrem stravy za to môže aj umelé osvetlenie – fenomén, ktorému sa v predchádzajúcich rokoch nepripisoval takmer žiaden význam, no asi desať rokov dozadu sa veci začali meniť rýchlosťou svetla.

Už je celému odbornému a časti laického sveta jasné, že svetlo a jeho farby zásadným spôsobom ovplyvňujú fyziologické pochody v mozgu a následne v celom tele. Svetlo rozhoduje o cirkadiánnych rytmoch, teda o tom, kedy sa nám chce spať a kedy sme bdelí a pripravení podať výkon. Takisto má vplyv na úzkosť a depresiu, ktorú dnes napriek blahobytu a dostatku prežívame intenzívnejšie ako ľudia v časoch, keď sa museli neustále obávať o svoj život. Máme problémy so spánkom, s počatím a so životom ako takým… Nie, nechceme byť pesimistickí, upozorňujeme na to preto, aby sme si život zariadili lepšie!

Dôležité drobnosti

Už sme spomínali hormóny. Zjednodušene sa dá povedať, že „citlivé“ na svetlo sú tri: melatonín (hormón spánku), kortizol (hormón „nabudenosti“) a serotonín (hormón šťastia). Netreba tri vysoké školy na pochopenie toho, že pokiaľ už nežijeme v súlade s prírodou a jej zdrojom svetla – slnkom, ale väčšinu času trávime v uzavretom priestore pod umelým svetlom, ich hladiny budú iné, než na aké boli naše telesné schránky pôvodne nastavené.

„Je všeobecne známe, že svetlo ovplyvňuje prežívanie človeka. S jeho ubúdaním, napríklad na jeseň a počas zimy, stúpa počet fóbií, úzkostí, depresívnych nálad, smútkov a rôznych strachov,“ hovorí psychológ PhDr. Ľudovít Dobšovič zo spoločnosti PsychoConsulta. „Aj umelé svetlo sa vníma ako záťažové, ak mu je jednotlivec vystavovaný často alebo pravidelne, napríklad v práci. Môže sa to odraziť na prežívaní a celkovom napätí. Od toho je už iba krôčik k stresom
a následne napríklad k zhoršeným vzťahom, čo zasa ,podporuje‘ depresívnu náladu, pochybnosti o sebe a podobne. Je oveľa lepšie, ak človek môže byť v prostredí s dostatkom denného svetla.“

Buď svetlo!

Okrem hormonálnej nerovnováhy a záťaže na psychiku ovplyvňuje množstvo času stráveného pri nevhodne zvolenom umelom osvetlení aj kondíciu zraku. Tu bliká počítač, tam televízor, v ruke mobil a všade navôkol umelé svetelné zdroje rôznej farby a intenzity. Chudák človek! „Nielen pri práci je veľmi dôležité správne osvetlenie. Inak sa oči rýchlo unavia, začnú nás svrbieť, rezať, páliť až bolieť. Neskôr sa nám môže začať rozmazávať videnie
a musíme napríklad predčasne ukončiť alebo prerušiť prácu,“ pridáva sa do debaty oftalmologička MUDr. Tatiana Ďurčová z EXCIMERu. Čo však robiť? Nechať prácu prácou a zvoliť si život na lúke?! Sú aj iné možnosti. „Kvalitné umelé osvetlenie primeranej intenzity, čo najviac podobné dennému svetlu zabezpečí primeraný komfort aj na dlhodobejšiu očnú prácu,“ upokojuje nás konštatovaním lekárka. Už len zistiť, čo je to „osvetlenie primeranej intenzity, čo najviac podobné dennému svetlu“…

Svetelný odborník

Asi to nebudú bežné svietidlá. Zvlášť nie tie najlacnejšie, ktoré kupuje až pätina z nás. Také číslo vzišlo z aktuálneho prieskumu o tom, či ľudia vedia, že svetlo vplýva na ich zdravie, a podľa čoho si vyberajú zdroje svetla do svojej domácnosti. Nie, nerobili ho americkí vedci. Tento prieskum je slovenský a 20,8 % našich spoluobčanov odpovedalo, že si svetelné zdroje vyberá ako jednu z posledných vecí pri zariaďovaní domácnosti, pričom rozhoduje najmä ich cena.

Samozrejme, lacné nemusí byť zlé a najdrahšie zase dobré. Ako však zistiť, či je svetlo naozaj zdravé? „Pri výbere osvetlenia odporúčam poradiť sa so svetelným technikom,“ radí svetelný odborník
Ing. Zlatko Balaš, zakladateľ značky SvetelneStropy.sk.

Aj keď to znie futuristicky, svetelný odborník nemá nič spoločné s Hviezdnymi vojnami či nejakým sci-fi. Je to relatívne nový druh odborníka, ktorý je absolútne zorientovaný v tom, čo je svetlo, ako sa rozptyľuje, aké má farby, intenzitu a mnoho ďalších vecí. „Keďže by sme pri výbere vhodného svietenia mali myslieť nielen na tieto veci, ale aj na ich umiestnenie, účel priestoru, v ktorom svietidlo chceme použiť, a mnoho iných parametrov, ktoré priamo ovplyvňujú to, ako sa budeme v interiéri cítiť, takéto poradenstvo určite stojí za vyskúšanie,“ myslí si Z. Balaš.

Spolu s ďalšími „machrami“ na svetlo, vedu a techniku vyvinuli unikátne svetelné stropy, ktoré sú v podstate dokonalou náhradou denného svetla v interiéri. „Inšpirovali sme sa oblohou. Keď sme analyzovali, aké sú špecifiká a prednosti denného svetla, prečo a najmä kedy sa vonku cítime najpríjemnejšie, vznikol súhrn parametrov a požiadaviek, ktoré sme zapracovali do konceptu svetelných stropov. Na rozdiel od klasických typov svietidiel sa vyznačujú hlavne rovnomerným dokonalým rozptylom svetla, presne tak, ako sa to deje vonku. Svetelné stropy sa robia na mieru pre daný priestor, preto majú vždy aj ideálnu intenzitu a farbu,“ dopĺňa odborník zo Svetelných stropov.

Všetky farby dúhy

Nielen intenzita, ale aj farba svetla je dôležitá. Že poznáte iba studené biele a teplé žlté? Väčšina laikov je na tom podobne. Pravda však je, že denné svetlo obsahuje všetky farby spektra a rovnako by ho malo obsahovať aj svetlo v interiéri. Naše oko ich totiž všetky rozoznáva a podľa „informácií“, ktoré sa cez tento orgán dostávajú do mozgu, telo reaguje. Nemenej dôležité sú farby v interiéri a aj to, ako ich vďaka umelému osvetleniu vnímame. „Psychológovia poznajú Lüscherov farebný test, v ktorom sa dá vplyv farieb jasne preukázať a ktorý signalizuje napríklad emocionálne stavy alebo poruchy. Ak je jedinec dlhodobo vystavený farbe osvetlenia, ktorá ho ruší, určite sa to môže podpísať na prežívaní jeho pocitu radosti alebo šťastia,“ hovorí psychológ Ľ. Dobšovič. Studené modré svetlo podporuje sústredenie, ale zabraňuje uvoľňovaniu melatonínu, kým teplé (žlté) svetlo upokojuje, no keď sme iba pod jeho vplyvom, máme zas málo kortizolu. Červená farba podporuje výkonnosť, modrá zmierňuje napätie a zelená je upokojujúca. To už ste niekedy počuli, však? Nuž, ak budete nabudúce dumať nad príčinou svojej únavy, „rozštelovaného“ organizmu, mrzutosti alebo zhoršenej výkonnosti, do úvahy by ste mali zobrať aj faktor farieb a osvetlenia. Len keď sa na problém pozrieme v kvalitnom jasnom svetle bez zbytočných tieňov, dokážeme ho uvidieť v jeho šírke a hĺbke a potom aj riešiť.